HISTÓRIA DOLNEJ PORUBY

Meno obce sa v historiografii prvýkrát spomína začiatkom 14. storočia. Archeologické náleziská z neskorej doby kamennej však svedčia o prítomnosti človeka v údolí Tepličky už pred štyrmi tisícročiami. Je viac než pravdepodobné, že pravekí lovci využívali dnešný dolnoporubský chotár ako osvedčený poľovný revír.

Dolná Poruba vznikla na klčovisku. Pôvodnými usadlíkmi boli drevorubači, ktorí v lesnatom teréne rúbali stromy. Tu zrejme treba hľadať aj motívy jej pomenovania. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355. Termín „villa Poruba“ vtedy prislúchal súčasne pre Hornú i Dolnú Porubu.

K rozdeleniu na Malú (Dolnú) a Veľkú (Hornú) došlo v roku 1397. Z výsledkov výskumu etnologičky Drahomíry Stránskej v Dolnej Porube (In: Sborník MS, 1927) sa však máme možnosť dozvedieť o výstavbe kostola z roku 1321. Táto indícia naznačuje, že živá sídelná jednotka na území obce existovala niekoľko desaťročí pred oficiálnym zápisom do historických prameňov.

 

Porubka (zľudovený výraz pre Dolnú Porubu) spočiatku patrila do hradného panstva Košeca, neskôr zemianskym rodinám a následne tvorila súčasť Košeckého panstva rodiny Ilešháziovcov. Jej poslednými majiteľmi boli do roku 1848 Ján Ilešházi a grófka Motešická. Ešte začiatkom 20. storočia administratívne spadala do jedného obvodu spoločne s Hornou Porubou, Kopcom a Malým Košeckým Podhradím v rámci slúžnovského okresu Ilava. Pod správu okresu Trenčín sa dostala v roku 1957.

 

 

Z hľadiska farskej príslušnosti obec dodnes podlieha susednému Omšeniu. Jednotnú líniu vierovyznania v minulosti naštrbili len poreformačné náboženské rozpory a turecká expanzia počas 17. storočia. Po vyhnaní luteránskeho kňaza v roku 1671 však bola obec definitívne vrátená katolíckej cirkvi. Ako pamiatku po nájazdoch Osmanskej ríše zdedila oblasť oproti Opočnej doline názov Turkovice. Na horskej lúke Košariská je podľa legendy dokonca skala s vyrytým znakom podkovy cválajúceho tureckého koňa.

 

VÝVIN NÁZVU OBCE

Poruba (1355)Uvítanie detí do života

Kis Poroba (1397)

Also Paruba (1467)

Kys Porwbka (1487)

Dolna Poruba / Alsóporuba (1773)

Bérczes (1907)

Dolná Poruba (1920)

ZAUŽÍVANÉ NÁZVY MIESTNYCH ČASTÍ

Dolinky, Dolné Kúty, Dolný mlyn (Píla), Horné Kúty, Lokajov salaš, Milošová, Ondrejičky, Opočná dolina, Pod brehy, Rakovec, Rieka, Rúbanky, Stavná, Turkovice, U Baláža, U Bežáka, U Suchých, V hlbokej, Vrchný mlyn

DOLNOPORUBSKÉ DESATORO

1355 – prvá písomná zmienka o obci

1397 – rozdelenie na Dolnú a Hornú Porubu

1715 – doklad o najstaršej obecnej pečati

1790 – výstavba rímsko-katolíckeho kostola sv. Martina

1927 – publikovanie národopisného výskumu Drahomíry Stránskej o Dolnej Porube

1945 – oslobodenie obce sovietskou armádou

1957 – elektrifikácia obce a pričlenenie do okresu Trenčín

1962 – výstavba novej budovy základnej školy

1969 – dokončenie prvej fázy regulácie potoka

1974 – zapojenie obecného vodovodu

VÝVIN POČTU OBYVATEĽOV

rok 1784 1828 1880 1921 1940 1970 1980 2010
počet obyvateľov 716 876 685 895 1074 1326 1217 820