„Všetku hydinu predajú ženy v Tepliciach a ani domácim vajciam mnoho nevenujú, najskôr ešte do polievok a na škvareninu. Miesto omastku zalievajú jedlá radšej mliekom. Varia dvakrát denne, ráno a večer, v lete často len ráno. Obed býva teda uvarený hneď ráno s raňajkami. Medzi vzácne jedlá patria tašky plnené lekvárom alebo makom a gule so slivkami. Medzi veľmi obľúbené jedlá patria olievance, nazývané tiež podlisníky. Pripravujú ich tak, že riedke osolené cesto zo surových zemiakov, jačmennej múky a vody nalejú na ohriate kapustové listy a pečú v peci. Hotové niekedy posýpajú syrom alebo bryndzou a niekedy i omastia. Medzi jedlá slávnostných príležitostí patria smaženice z tuhého kysnutého nesladkého cesta, ktoré vysmážajú v tvare malých šišiek alebo rezaných malých kúskov a podobné im fulánky alebo fánky z cesta nekysnutého; potom baba, veľký okrúhly sladký bochník, ktorý i kmotrovia nosievajú na krštenie. Ako uctenie býva predkladaná i škvarenina," uvádza na margo kulinárskeho spôsobu života Dolnoporubčanov etnografka Drahomíra Stránská, ktorá v Dolnej Porube v roku 1923 realizovala terénny výskum.

Avšak nielen chlebom je človek živý... Kultúrne povedomie a identitu miestnych spoluobčanov posilňuje zážitkovou formou množstvo spoločenských podujatí. Svedčia o tom jednak tradičné aktivity, od roku 2011 aj organizačne náročnejšie, ktoré aktivizujú celý mikroregión. Všade, kde sa dá, pritom obec poskytuje priestor na realizáciu najmladšej generácii.